nedeľa 8. júla 2018

Vysnívaný knižný kútik knihomoľa - Blogerská súťaž s Biano a Artforum

Introvertský, prokrastinársky a konečne voľný fénix povstal z popola (that’s me). Nastal ten čas roka, ktorý je pre moje telo a dušu najpokojnejší a najplodnejší vďaka svojim kvantám voľného času, ktoré vypĺňam len tými činnosťami, ktoré ma bavia a veľa mi dávajú. 

Blog som musela opäť odsunúť na druhú koľaj spolu s čítaním, túto dvojitú stratu som si uvedomila až príliš neskoro a bolo mi to skutočne ľúto. Preto je pre mňa toto leto veľkou príležitosťou, vďaka ktorej môžem do môjho života opäť prinavrátiť činnosti, ktoré zo srdca zbožňujem a zároveň udržať moje každodenné žitie v akejsi zdravej rovnováhe. O týchto okolnostiach pripravujem s knihami úzko-spätý článok.

Aby som však na blogu nenavodila nostalgicko-melancholickú atmosféru hneď zhurta, pritmolila sa mi do mailovej schránky jedna zaujímavá spolupráca.

Obchod s nábytkom Biano.skvydavateľstvo Artforum pre knižných blogerov vymysleli ozaj zaujímavú súťaž, ktorá zvýrazňuje úzke prepojenie týchto dvoch spoločností, hoc konajú v dvoch na prvý pohľad úplne odlišných oblastiach. Požiadali blogerov, aby opísali ich vysnívaný čítací kútik a zahrnuli aj ideálnu knižnicu a kreslo na čítanie od Biano. Zároveň jednému z blogerov tento sen o čítacom kútiku splnia a urobia mu tak letné Vianoce.

Pre vás, čitateľov, táto súťaž bohužiaľ neplatí, no na konci článku vás čaká môj tip na knižku z Artfora a moja súťaž o pár zaujímavých titulov, nech to leto pekne odštartujeme. :)

Svoj vysnívaný čítací kútik (už mám!)
Áno, počuli ste správne. Môj knihomoľský sen som si splnila minulý rok na konci leta, kedy som svoj starý nábytok vymenila za biele knižnice z Ikey a za ikonické žlté kreslo aj s taburetkou pod nohy – nemohla som vtedy byť šťastnejšia. Voľné večery sa vtedy pre mňa stali niečím, na čo som sa celý deň tešila a zimné večery tento zážitok ešte viac zintenzívnili – mohla som sa ako bonus zamotať do teplej deky.

Určite to sami poznáte, pre knihomoľa nie je nič krajšie ako sa uchýliť na miesto, ktoré je len a len vaše, napĺňate ho energiou z tých desiatok kníh, ktoré ste v ňom prečítali a znamená pre vás veľmi veľa – azda druhý domov vo vlastnom dome. :)



(Tajomstvo: fotografia je stará viac ako pol roka a moja izba momentálne trpí celkom riadnym nedostatkom. Zachraňuje ma akurát kniha od Marie Kondo – Kúzelné upratovanie, a dosiahnuť poriadok podľa tejto knihy je tiež jeden z cieľov, ktoré chcem cez leto dosiahnuť. Držte palce!)

A čo s výhrou? (If I’m lucky.)
I keď svoj vysnívaný čítací kútik už mám a celým srdcom si ho užívam, keď môžem, organizátori súťaže mi aj tak dovolili napísať článok, zúčastniť sa a odporučili mi poprípade urobiť radosť niekomu z okolia a prípadnú výhru mu venovať.

No a mne na um okamžite prišla moja vlastná teta. Tá je obrovská knihomoľka, v priamom kontakte s miestou knižnicou, odkiaľ dostáva horúce novinky (čo sa o mne povedať nedá) a mne prišlo správne poďakovať sa jej za všetky roky, cez ktoré sa o mňa starala, debatovala o knihách. Azda to by pomohlo upevniť ju v tejto záľube aspoň takýmto spôsobom, aby vo svojom uponáhľanom živote našla každý deň aspoň takúto chvíľku pokoja...čo myslíte, môže byť? :)

Do pozornosti dávam len svoje „výkladové úlovky“, ktoré som si našla v neskutočne bohatej ponuke z nábytku stránky Biano.sk.

Kreslo (foto tuvyzerá ako zo sna, priamo z džungle, akoby odtrhnuté z veľkého domu na strome, vďaka čomu mi okamžite navodilo spojenie s prírodou. A to vie čitateľský zážitok nepochybne zvýrazniť, najmä, ak sa práve topíte v nejakom dobrodružnom románe či beháte po lúke s Annou zo Zeleného domu.
Záhradné ratanové hojdacie kreslo s poduškou SOFIA

Knižnica (tupriamo zapadá do môjho obľúbeného vintage štýlu nábytku, z ktorého by zbierka mojej klasiky doslova spievala.
Béžová knižnica z brezového dreva Livin Hill Venezia

Veľká škoda, že v mojej izbe už nemám miesto na takéto krásy, preto ostanú zapamätané v mojom bucketliste, a teda snáď dovidenia v dospelosti!

 No a aby bol tento článok obohatený aspoň o čosi zaujímavé, nechala som si poradiť od mojej literárnej múzy, ktorá bola na dovolenke už poriadne dlho (tak to, prosím, rešpektujte) a spolu sme zosnovali krátku poviedku o ideálnom večeri knihomoľa vo svojom čítacom raji. Veľmi sa poteším, ak mi do komentáru napíšete vaše dojmy!

Farba knižného večera

Zvuk zabuchnutia bytových dverí vo mne odhalí posledné zvyšky energie, ktoré mi ostali po ôsmich hodinách práce. Pohľad na zrkadlo v chodbe, ktoré sa skrýva v rúšku tmy, nikdy nebol krajší. Cítim, ako sa mi z tela vyplavujú všetky stresové bubliny, dokonca sa mi lepšie dýcha, teraz, keď sa môj deň konečne zastavil. Ostáva už len jediná možnosť, ako túto „stopku od sveta“ využiť.

Zhodím šatstvo napáchnuté náročným dňom a z hĺbok skrine vytiahnem obrovský pletený sveter, ktorý mi o niekoľko momentov dovolí príjemne sa v ňom utopiť. Je prítomný takmer vo všetkých mojich knižných dobrodružstvách. No a tepláky tiež nie sú zlý vynález.

Ľahkými krokmi sa prenesiem do kuchyne, do centra mojich kulinárskych (ne)schopností, a dám variť vodu na čaj. Veľa čaju. Z poličky nad kanvicou už na mňa zazerá mierne opotrebovaný hrnček v tvare hlavy jednorožca, nuž ho aspoň po stý raz vyberiem aj v tento večer. Do hrnčeka hodím mätu, nechám vodu, nech sa realizuje a odbieham do vedľajšej izby.

Tam sa pokúsim navodiť ilúziu poriadku, ktorá oklame len mňa. Vrátim niekoľko predmetov na ich miesto, usteliem si posteľ a na chvíľu otvorím okno, aby sa trochu čerstvého studeného vzduchu dostalo aj sem.

To už sa ku mne dostávajú zvuky pískania kanvice, tak teda prebehnem naspäť. Ách, ako mi táto súhra jednoduchých zvukov robí dobre. Indikujú, že ma čaká príjemný večer – podľa mňa a pre mňa.
Nalejem si vriacu vodu takmer až po vrch, kanvicu vrátim na miesto a aj s čajom sa presúvam do izby. Už len zopár krokov a bude to. Na chvíľu sa zastavím a upriem zrak na dominantu tejto izby. Veľké žlté kreslo, ktoré si len pýta niekoho na objímanie. V ňom sa vyníma vlnená deka a perfektne spolu ladia. Kričí z nich však samota, celý deň to tak bolo a teraz to skončí. Nuž nechám chladnúť čaj na stole (pekne do studena, ako to vždy býva), zapálim jahodovú sviečku na parapete, zapnem stojacu lampu a zrazu som v inom svete. Beriem do rúk nový príbeh a akoby som pocítila zmenu prostredia. Do tváre mi fúka nový vietor, slnečné lúče mi prechádzajú vlasmi a celé mi to pripadá ako sen. Ten to však nie je. To len perfektnosť a dokonalá súhra celého vesmíru v izbe dopĺňajú chýbajúce miesta v mojej duši. To sa len moje prsty kĺžu po stránkach a dovoľujú im vydávať najkrajší zvuk na svete. To si len čítam.

/////////////////////////

Tip na knihu z vydavateľstva Artforum

LOIS LOWRY - DARCA
Túto knižku som spomínala na svojom blogu už niekoľkokrát, no myslím si, že nikdy nenastane situácia, že by ste o dobrej knihe rozprávali priveľa. Príbeh z roku 1993, ktorý bol už dokonca i nedávno sfilmovaný (ale nepokazte si knihu filmom), predstavuje dokonalý utopický svet, v ktorom majú ľudia naplánovaný celý život dopredu vďaka mnohým prísnym pravidlám a nariadeniam. Spoločnosť, veda a technika je veľmi vyspelá, no i na tomto dokonalom mieste čosi, ako sa hovorí, smrdí.

Dej pozorujeme očami dvanásťročného Jonasa, ktorý sa na slávnosti Dvanástok (detí vo veku 12) dočká netypickej odpovede. Tieto slávnosti sú udalosti, kde si majú deti jeho veku vybrať zamestnanie, ktoré budú po ďalšie roky študovať, no a Jonasovi pripadne post Strážcu spomienok, ktorý uchováva všetko, čo sa stalo pred ich svetom a objavuje to, čo mu nikdy nebolo známe – city, láska, utrpenie, krutosť..

Darcu, ktorý nesvieti príliš akčným, ale naopak zaujímavým dejom, by si mal prečítať skutočne každý. Dielo odovzdáva veľké posolstvo a myšlienku zachovania ľudstva, jeho tradícií a bežných vecí, ktorých veľkú cenu si ani neuvedomujeme. Autorka šikovne tvorí pevné prepojenie medzi dejom a priestorom na nekonečné rozjímanie, epicky rieši otázku zmysla života a neviditeľne nastoľuje veľké otázky.

Napriek tomu, že Lois Lowry Darcu napísala pred viac ako 20 rokmi, knižka predbieha dobu a dnešnému človeku prináša cenný materiál na zamyslenie.

/////////////////////////

SÚŤAŽ o 2 výtlačky knihy REPLIKA

PODMIENKY: 
Do komentáru mi napíšte váš e-mail a odpoveď na otázku, ako si vy predstavujete váš ideálny čítací kútik (a pokojne odkážte aj na stránku Biano.sk, majú tam ozaj bohatý výber!)

Výherca bude náhodne vylosovaný 15.7.2018. Držím palce a teším sa na vaše príspevky!


5 komentárov :

  1. Och Zuzka... Tá tvoja nová izba je úplne neskutočná. Má strašne krásne čaro <3! Dokonalé miesto na oddych, čítanie a útočisko po dlhom dni.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Och, ja som presne to vajíčkové kreslo vždycky chcela a ešte stále chcem! <3 Milujem klasiku Kniha džunglí a neviem prečo, vždycky som si pritom predstavila Maugliho, ako je niekde zavesený a chcela by som zažiť podobný pocit. :D
    Našťastie, toto leto som si splnila aspoň aký taký sen s novými knihovničkami, no na poriadne knihomoľské miesto by som chcela mať vyhradenú izbu, aby som si tam mohla dať ešte nejaký biely vintage stolík, pri ktorom by som písala rôzne recenzie, články a venovala sa ako čítaniu, tak aj tvoreniu.
    Neskutočne sa mi však páči to žlté kreslo, viem si predstaviť, aký skvelý pocit to musí byť, ma také miestočko. Snáď sa to aj mne raz podarí uskutočniť. :)

    Mail je: perlatorkan@gmail.com

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ďakujem za skvelý tip, to ako opisuješ tú knihu sa mi neskutočne páči a určite si ju zohnám, Myslím, že nebudem sklamaná :3 .
    Mojim vysnívaným knižným kútikom je vlastne celý jedna izba vyhradená iba pre knihy. Police s knihami by siahali až po strop a bolo by to príjemne útulné. Vchádzalo by sa dovnútra nádhernými bielymi presklenými dverami, dokonca ešte aj nad nimi by boli knihy. Vlastne aj police s knihami by boli biele. Svoje miestečko by som mala pod oknom, ako to bývajú tie také predlžené parapety (alebo proste nejaké police pod oknom priamo), takže vlastne sedím v okne a mala by som to tam vystlané vankúšikmi a počúvala by som bubnovať dážď na okno. Živo si to viem predstaviť :3
    klauda242@centrum.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Nechcem opakovať po tebe, no ja svoj vysnívaný kútik už mám. Taktiež mám kreslo z Ikei, len v bledšom prevedení, ktoré milujem, ako osobu :D a knižnicu po jeho boku. No, ak sa na to pozriem po inej stránke... Mojim vysnívaným kútikom by bola príroda. Rozkvitnutá lúka na ktorej by hrali kvety všetkými farbami a vánok mi otáčal stránky. Slnko by mi pálilo na písmenká a nič by ma tam nerušilo. Alebo z detského sna... Na konári stromu. Čím vyššieho, tým lepšie. S výhľadom na malú krajinku alebo nejaké údolie. To by bol sen :). Na takýchto miestach by bolo krásne čítať môjho milovaného Thomasa Hardyho alebo Annu zo Zeleného domu a podobne...
    kristydrazovska@gmail.com

    OdpovedaťOdstrániť

Páčila sa vám recenzia či článok? Povedzte, čo máte na srdci.
Ďakujem za každý komentár. :)