streda 23. augusta 2017

7 dôvodov, prečo nechodím do knižnice a nehanbím sa za to

K obľúbeným článkom s názvami „Čo knižnica dala“ alebo „Čo som si doniesla z knižnice“ prechovávam obrovský obdiv, pretože často obsahujú fotky kôp skladajúcich sa niekedy až z 10 kníh, čo mi príde ako niečo obrovské. Na mojom blogu sa však doteraz neobjavili ani raz a som si istá, že neobjavia ani v blízkej dobe. Dôvod je taký, že v knižnici som si knihu naposledy požičala pred viac ako PIATIMI rokmi.

Ako celkom lokálne známy knihomoľ mi často noví známi hovoria: „Ty rada čítaš, isto musíš často chodiť do knižnice!“ No zatiaľ, čo by väčšina knihomoľov horlivo prikývla, u mňa je to zase rázne NIE, častokrát s úsmevom a chechotom nad tou iróniou. Mám však na to niekoľko logických (a možno aj nelogických) dôvodov, ktorým dúfam porozumiete alebo len pokrútite hlavou, že takíto jedinci vôbec existujú. Dúfam, že sa však najmä z blogerskej komunity nájde zopár hláv, ktorým akoby som z duše hovorila a v niektorých z týchto dôvodov sa nájdu.



1. Som pomalý čitateľ s mastnými pokutami
S tým súvisí i malá trauma z detstva. Ako drobec som, samozrejme, brázdila uličkami knižnice, práve polička s Jacqueline Wilsonovou ma priviedla k ozajstnému čítaniu. Nikdy som však nebola najrýchlejší a zasa ani najčestnejší čitateľ široko-ďaleko, a preto sa mi raz za čas (ehm, každý druhýkrát) podarilo prešvihnúť dobu výpožičky. Čas na čítanie sa pohyboval od 2 týždňov po mesiac a to pre mňa znamenalo určitý vyvíjaný tlak a istú zodpovednosť! Potom nasledovalo nervózne obšmietanie pred stolom pani knihovníčky, ktorá ma zvykla počastovať nepekným pohľadom. No a suma pokuty, hoc to nebolo nikdy nič hrozné, ma vždy vedela vtedy poriadne vystrašiť.


2. Tety knihovníčky
Všetci sme len ľudia, no viem si predstaviť, že pani knihovníčky sú špeciálne bytosti, od ktorých človek ako ja, nikdy nevie, čo čakať. Možno zveličujem, veď u nás v škole v knižnici je jedna, ktorú všetky deti milujú (o tom neskôr). S touto vekovou skupinou však nemám také socializačné schopnosti a skúsenosti a nie vždy to ide najľahšie.
Viem však, že tety knihovníčky sú jadrom knižníc a bez ich pomoci a ochoty by to nikdy nebolo ono, a keďže mi náplň tohto zamestnania nie je až tak známa, neostáva mi nič iné ako sa len ukloniť ich práci a pokračovať ďalej.


3. Škvrna sem, ohnutá strana tam, smutný pohľad tu
Do knižníc chodia rôzni ľudia (a nie všetci si musia knihu vážiť) a zanechávajú po sebe riadnu spúšť, ktorú si neskôr psychicky „zlízneme“ my, čitatelia srdcom a dušou. Ohnutý roh strany slúžiaci ako záložka, fľaky od pitia či jedla a nebodaj ručne dopísané poznámky. Pri detských knihách, s ktorými som sa počas svojho „najplodnejšieho“ obdobia v knižnici (hh) stretávala najčastejšie, to bolo ešte horšie. Jednoducho „ew“. 


4. Moje, moje a len moje
Dobrých kníh sa vzdávam nerada a preto by som ozaj nerada vracala naspäť knihu, ktorá sa možno zaradila medzi moje najobľúbenejšie. Mám rada knihy a oveľa radšej ich vlastním. Je úžasný pocit vidieť to obrovské množstvo kníh na poličkach, pričom každá pre mňa niečo znamená. Nosím si ich kade-tade, vyznačujem si svoje obľúbené pasáže, píšem si do nich ceruzkou, požičiavam ich ďalej. To by som s tými z knižnice ozaj robiť nemohla, a preto si knižku rovno kúpim alebo sa mojou obľúbenkyňou stane vďaka možnosti recenzných výtlačkov.


5. Som knižný bloger a kníh mám dosť
Toto súvisí už s mojou situáciou a i s prvým bodom – že som pomalý čitateľ – a knižkami som aj tak zahrnutá. Recenzné výtlačky, ktoré často dostávam, mi ako čítací materiál bohato stačia a knižky požičané z knižnice by som vracala tesne pred uplynutím doby výpožičky aj tak neprečítané.



6. Až príliš veľký pocit zodpovednosti
Keď čítam knižku, užívam si pocit, že je moja a praktikujem všetko s tým spojené – píšem do nej (samozrejme, ceruzkou!), nosím si ju všade a má svoje špeciálne miesto v poličke. Hoc ma nepoteší, keď sa jej niečo fyzické stane (obijem ju alebo zašpiním) a preklínam sa, ku knihám z knižnice (hlavne k tým novším) by som musela pristupovať s väčšou zodpovednosťou a v mojom prípade často i prehnanou. Neviem, je to jednoducho môj pocit, a vďaka tomu mám takto menej stresu.



7. Prevádzka knižnice v škole? Deti everywhere.
Keď som nastupovala na svoju školu a dozvedela som sa, že je tam prevádzka jednej z Turčianskych knižníc, veľmi som sa tešila a už som si predstavovala samú seba, ako tam budem tráviť všetky prestávky. Moja škola je ale 8-ročné gymnázium, chodia naň teda deti už vo veku 11 rokov. Veľmi rýchlo som sa potom zmierila s tým, že to „typické knižničné ticho“ tam tak ľahko knihovníčka nedosiahne. Tá je ozaj v pohode, mladí si ju ozaj obľúbili a berú ju skôr ako kamarátku – ani sa nečudujem, či vôbec niekedy praktikovala to typické „pšššt“. Keď tam niekedy zavítam, väčšinou však vidím len vytiahnuté desiaty, deti nalepené na počítači, deti s mobilmi, tabletmi a dve dievčatá natlačené v rohu snažiace sa čítať knihu. Aj takéto prvky vedia odradiť starú veteránku.

Bola som tam síce len párkrát a i to mi stačilo, pretože to už jednoducho nebolo miesto pre mňa, čo je trochu i smutné, no je to tak.



Existuje však aj dôvod,

PREČO BY SOM CHCELA CHODIŤ DO KNIŽNICE
Žiadne tvrdenie z tohto článku by nemalo byť toho ducha, že knižnica je pre mňa miesto plné zla a nikdy neprekročím práve jeho prah. Naopak, knižnice sú pre mňa čarovné hlavne vďaka jej atmosfére, ktorú veľmi zbožňujem, a vo svete by som chcela ešte navštíviť mnoho nádherných, veľkých knižníc.

Akoby to bolo včera, čo som sa ešte v škôlkarských časoch prehŕňala medzi detskými knihami, pyšne chodila s čitateľským preukazom, požičiavala si knižky, vracala ich a chodila si po ďalšie. To boli pre mňa úžasné, magické poobedia a veľmi dúfam, že ich ešte zažijem.

Knižnica ma uviedla do obrovského neuveriteľného sveta kníh, začo som jej veľmi vďačná a úprimne dúfam, že mi odpustí to, že ju tak často nenavštevujem. Snáď do skorého videnia!


///
DISKUSIA
Chodíte do knižnice? Nie/Áno, prečo?
Koľko kníh si bežne požičiavate?



Všetky fotografie v článku sú moja tvorba, prosím, nekopírovať.

22 komentárov :

  1. Ja som na tom rovnako, pokiaľ ide o "knižného blogera". Tiež mám kníh dosť, však ani nestíham čítať, takže načo by som si ešte aj niečo požičiavala z knižnice? Ja si odtiaľ nosím skôr len odbornú literatúru, lebo to si hádam nebudem kupovať, keď si potrebujem nájsť jednu vec (čo nevie ani Google). Vtedy sa to hodí. Aspoň v našej odbornej knižnici je veľa zaujímavostí, ktoré mi pomohli v škole, ale aj pri písaní.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. S odbornou literatúrou sa ti nani nečudujem, vtedy knižnica určite padne vhod. :)

      Odstrániť
  2. Já jsem chodila do knihovny jako dítě a dospívající a milovala jsem to :)
    S příchodem na vysokou jsem si začala knihy spíš kupovat, protože se mi v Praze nechtělo zařizovat členství, a vydrželo mi to několik let. Před asi rokem jsem ale začala chodit tady v Praze a mám k tomu několik poznatků:
    - nemusím řešit, kam všechny ty knížky dám
    - rohodla jsem se, že mám knížek moc a musím se části zbavit - prostě když si člověk všechno koupí a není to naprostá a oddaná láska, je zbytečný to doma mít, že jo
    - čtu víc blbostí - knížky, které by mi v knihkupectví nestály ani za pohled, si občas půjčím - a pak přemýšlím, proč jsem takovou blbost vůbec četla
    - pokuty v pražské knihovně nejsou 10 korun za měsíc, ale 5 korun za knihu a den - jsem mnohem svědomitější v tom, abych je vrátila včas :D minimálně tam zajdu, vrátím ty přečtené a prodloužím (nebo znovu vypůjčím) tu, kterou mám rozečtenou
    Oboje má svoje kouzlo, ale asi už se k té variantě, že si všechno musím koupit, vracet nebudu. Pokud se do knihy po přečtení zamiluju, můžu si ji koupit, ale opačně je to dost prodělečné (pokud se ji vůbec povede prodat - mám tady ještě docela dost knih, které nikdo nechce).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To znie ako riadne dobrodružstvo! :D ale zároveň zaujímavo a rozumne. Pekne! :)

      Odstrániť
  3. Ja som do knižnice chodila v detstve, puberte a ako chudobná vysokoškoláčka. :D S prvou riadnou výplatou začalo budovanie mojej vlastnej domácej knižnice. Teraz už aj knižnice môjho 4,5 mesačného syna. :D ALE! Odkedy som na materskej, čítam viac e-knihy na Kindle a komiksy. A keďže komiksy sú drahé, po nejakých troch rokoch som začala chodiť do knižnice znova. A občas si požičiam aj nejakú beletriu, ktorú mám vo wishliste. Len ju niekedy nestihnem prečítať v termíne, tak ju neprečítanú po mesiaci vrátim. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Teším sa spolu s tebou. :) Ešte, že sa to dá predĺžiť! :D

      Odstrániť
  4. V poslední době vracívám kupu knížek z knihovny nepřečtenou ... z dob dvaceti knížek na měsíc až dva jsem se dostala k pár výtiskům za měsíc, které si daleko raději koupím, protože , řekněme si to otevřeně, mám trochu jiný vkus než většina lidí, která se vyskytuje v naší knihovně :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Na strednej som chodievala do knižnice pravidelne, mala som ju po ceste zo školy a bolo to super, tety knihovníčky ma už poznali po mene a nebol problém predĺžiť výpožičku kníh :-) Teraz na výške paradoxne už do kžninice chodievam minimálne, nemám na to toľko času, každopádne knižnicu ako takú mám rada, niekedy keď mám čas si tam len zájdem prečítať časopisy a noviny, posedieť a oddýchnuť :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Krásne sa to číta, hneď mám chuť zájsť tam len tak. :)

      Odstrániť
  6. Pravdupovediac som na tom rovnako. Tiež do knižnice nechodím :) U mňa je to predovšetkým kvôli tomu, že nemáme veľký výber, nie sú tam knihy, ktoré by som chcela. A druhá vec - áno, MOJE MOJE a len MOJE. To platí aj u mňa :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Důvodům rozumím a s mnohými bych dokázala souhlasit. Já s knihovnou žiju v souladu hlavně proto, že jsem osvobozená od pokut (mám knihovnici doma). Ovšem průšvih je, když se do půjčené knihy zamiluju. To pak dost bolí, hlavně pokud už není k dostání v knihkupectvích.
    Každopádně představa, že knihomol musí povinně chodit do knihovny, je scestná. Já si knihy nechávám přivézt až domů svým "špiónem", protože se tak vyhnu nucené socializaci. Takže vlastně taky nespadám do kategorie "chodí do knihovny".

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Nevím no, já chodím do městský knihovny v Praze, výpujční doba je na mesic a kdyz si ji prodlouzis, tak dalsi mesic. To, že čtu jednou tejdně v metru a nestíhám dočítat knizky, je uz jina vec :D ale jinak knihovny v poho, knihovnici te tam nijak nerusej ani na tebe nekoukaj nejak divnym pohledem, kdyz vracis knizku (kdyz s knizkou jednas adekvatne a ne jako dobytek nebo ci jak) :D Snad nekdy knihovnu jeste navstivis

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To znie fajn, inak v Metre som ešte knižku nečítala, musím si to pridať na svoj bucketlist. :D

      Odstrániť
  9. U nás je doba výpožičky mesiac, ale kým nie je rezervovaná, tak by som mohla predlžovať aj do konca života :D. Pokuta tiež len symbolická, ale samozrejme, závisí od knižnice. Chodím na poschodia beletrie, alebo náučné, a tam žiadne deti nie sú :3 ja mlujem to prostredie, tie vône.... s niektorými knihovníčkami som sa celkom skamaratila a už keď prídem "Ahoj Emka!" :D. Ja knižnice milujem, ale na druhej strane ťa chápem. A v takýchto menších knižniciach často nemajú práve tú knihu, ktorú by som chcela... ale zase ja čítam celkom rýchlo a mesačne zo 4 knihy (ako kedy) by boli veľká investícia

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hh, do konca života. xD Máme to my ťažké... :D To je fakt super, že čítaš rýchlo, knižnice sú potom pre teba ideálnym riešením. :)

      Odstrániť
  10. Od prvej návštevy knižnice milujem! Chodím tam relaxovať, vypnúť pred okolitým svetom, vypínam si mobil a trávim tam aj polku dňa. Milujem vôňu kníh, páči sa mi, že sa môžem prechádzať pomedzi regále a nazrieť do každej knihy, ktorá má nejako upúta. Dá sa to robiť aj v kníhkupectve, ale knižnicu vnímam viac ako domov, niečo čo mi je známe a niečo čo je "moje". Vôbec mi nevadí, že knihu požíval niekto iný, to je na tom veľakrát super. Nemám rada, keď knihy zámerne poškodia, už som našla aj vytrhnuté strany alebo podtrhovanie slov zvírazňovačkami, čo nikdy nepochopím :-/ ale nájsť v knihe ceruzkou nejaké poznámky, to je ako poklad! Vidieť, čo si tam niektorí ľudia značili a premýšľať nad tým... V živote som si v knižnici požičala niekoľkonásobne viac kníh ako som si ich kúpila. Nemám potrebu vlastniť toľko kníh, kupujem si len také, ktoré chcem mať v knižnici, skôr fičím na úspornom režime. Bazár je super vec a nepotrpím si na novinky. Pre knižného blogera nepredstaviteľná vec, takže chápem všetky proti, ktoré si udala v článku. Málokedy sa stane, že si požičiam viac kníh ako stihnem prečítať a keď sa to náhodou stane, spravím jedno kliknutie cez internet a kniha sa mi predĺži, takže požičiavanie kníh z knižnice vnímam ako super šetrenie peňazí :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Krásny komentár, motivujúci a veľmi pekne sa čítal. Ďakujem zaň! Teším sa, že naše knižnice majú takého hrdého čitateľa. :)

      Odstrániť
  11. tak to je super článok a v podstate s tebou súhlasím, tiež nie som nadšenec knižníc, nakoľko som pomalší čitateľ, hlavne keď človek nemá čas na čítanie :).

    KEJMY | GIVEAWAY .

    OdpovedaťOdstrániť

Páčila sa vám recenzia či článok? Povedzte, čo máte na srdci.
Ďakujem za každý komentár. :)