pondelok, 22. augusta 2016

Sú všade..aj tam, kde by ste ich nečakali! /Ploštice - Ben H. Winters/

Už od šedého, špinavého stredoveku ľudstvo trýznila háveď, medzi ktoré patrili aj ploštice. V polovici 20. storočia sa však zdalo, že sa ich ľudstvo konečne zbavilo. 
V 70. rokoch sa mnohé krajiny rozhodli vyradiť toxické prípravky určené na deratizáciu hmyzu, nakoľko ich už nebolo treba a škodili životnému prostrediu. No ony boli čím ďalej, tým viac odolnejšie a v roku 2010 v New Yorku prepuklo obrovské zamorenie. Ľudia sa báli ísť do ulíc, zatvorené boli všetky predajne svetových značiek. A zdá sa, že tento diablov hmyz neobišiel ani Wendtonovcov.
Hoci sa to možno zdá, manželia Susan a Alex to nemajú v živote veľmi ľahké. Ona, nádejná umelkyňa, momentálne na voľnej nohe, je len ženou v domácnosti a on iba obyčajným fotografom šperkov, ktorého práca ho už skôr unavuje ako naplňuje. Aj keď na tom s peniazmi nie sú práve najlepšie, v snahe zmeny života narazia na veľmi zaujímavú ponuku - veľké, priestranné bývanie s malým nájmom v skvelej lokácii a malou ukrytou miestnosťou ako stvorenou pre Susanino maľovanie.

Drobným negatívom je možno len výstredná domáca či zvláštny opravár, no tí do krásneho domova dvojice s trojročnou dcérkou veľmi nezasahujú, a tak sa všetko zdá ako rozprávka. Nuž, len hlupák by zaváhal, a tak sa rodina čoskoro nasťahuje aj so svojím skromným majetkom a začínajú ďalší život vo väčšom a s lepšími podmienkami pre malú.
Všetko funguje ako má a veci sa zdajú byť v poriadku. V jedno ráno sa ale Susan zobudí nato, že ju xaniečo pohrýzlo a inokedy ju straší pohľad na maličkú, dotieravú plošticu na vankúši v strede noci. Ráno však po nej nie je ani stopy a žiadny štípanec nevidí. Začína sa báť, šancu dáva rôznym deratizáciam, no tie ju opustia s zbytočného volania. Bojí sa, skutočne sa bojí a zároveň má pocit, že bláznie. Čo v skutočnosti stojí za odpornými škodcami, ktoré trápia len jej zrak? Zbaví sa ich niekedy? 

Takéto otázky vás moria počas čítania celého diela. Ako dej plynie, prehodnocujete, zavrhujete či dokonca vytvárate nové teórie a myšlienky, pretože vďaka rýchlemu, jednoduchému, no tajomnému štýlu vašu myseľ stále niečo zamestnáva. 

Strany plynú jedna radosť, i grafická stránka knihy je nadmieru zvládnutá (čitateľa straší čoraz väčšie množstvo ploštíc každou kapitolou) a idylický imidž rodiny sa rýchlosťou svetla mení. Stále však vyznieva povrchne a svojou umelosťou až otravuje. Napríklad - Susan je už dlhšie nezamestnaná a celé dni trávi doma, peňazí majú ledva na základné potreby, no i tak majú najatú pestúnku, aby sa mohla ísť osamote poprechádzať do parku a oddýchnuť si. Neviem, či to bolo práve úmyslom autora, no nemohla som si pomôcť a stále som to všetko videla ako klišé a neoriginálny pokus.
Ploštice je ale nakoniec celkom podarená detekektívka, napriek jej nezvyčajnému a na prvý pohľad "divnému" námetu. Nie je veľmi prepracovaná a ani jedna z tých najdrastickejších, preto vám môže poslúžiť ako jedna z tých oficiálnejších detektívnych diel, tak ako mne, keď som sa bála vkročiť do tohto žánru. Autor sa totižto viac sústreďuje na psychológiu postáv. Zo začiatku sa dielo môže zdať nezaujímavé, no neskôr naberá na inakosti a nie je to až také zlé. Vzduch sa zahusťuje, postavy sa menia a vy si radšej skontrolujte vankúš, pretože o chvíľu ten pocit neistoty vďaka Plošticiam doľahnú aj na vás.

Zlo ploštíc pocítite na tejto adrese.
Za poskytnutie knižky na recenziu ďakujem vydavateľstvu Fragment.

Moje hodnotenie:

Ben H. Winters: Ploštice
Vydalo vydavateľstvo Fragment v roku 2015, 200 strán.

2 komentáre :

  1. Zní to tedy jako vážně zvláštní námět. Nejraději si čtu v posteli, tak nevím, jestli by tohle zrovna byla vhodná kniha :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne na to som myslela tiež! Ale nakoniec mi pomohla moja posteľ, ktorej plne verím. :D

      Odstrániť

Páčila sa vám recenzia či článok? Povedzte, čo máte na srdci.
Ďakujem za každý komentár. :)