streda, 31. augusta 2016

Miesto, z ktorého niet úniku /Labyrint: Útek - James Dashner/

Srdcia tínedžerov si čoraz častejšie získavajú príbehy s vymyslenou dystopickou realitou, kde mladí ľudia bojujú proti nástrahám zvráteného sveta, v ktorom žijú. Bolo to tak s Divergenciou, Hrami o život a výnimkou nie je ani Labyrint od Jamesa Dashnera s taktiež úspešnou filmovou adaptáciou.
Čitateľ sa na prvých stranách dostane do hlavy ničnetušiaceho chlapca Thomasa a nachádza sa vo výťahu, ktorý vysokou rýchlosťou mieri nahor. Keď zastaví a otvoria sa dvere, ostré slnečné svetlo nie je jediné, čo na Thomasa vykukuje. Zo "železnej krabice" ho spolu so zásobami vytiahne skupina chlapcov, ktorých nikdy nevidel. V Thomasovi sa strieda strach, zvedavosť a zúrivosť. Kde sa to nachádza? Ako to, že si nespomína na nič, čo sa dialo počas jeho posledných šestnásť rokov?

Onedlho zistí, že miesto, na ktorom sa ocitol sa nazýva Flek. Miesto obklopené vysokými kamennými stenami, cez ktoré niet úniku. Vždy ráno sa však tieto steny otvárajú a ako tzv. Bežci po rokoch skúmania zistili, za kameňom sa skrývajú nekonečné chodby labyrintu. Tam na nich na každom rohu číhajú nebezpečné stroje, ktoré vyzerajú ako ten najnechutnejší hmyz a ich bodnutie prináša tým menej šťastným hlboké bolesti.

Na Fleku ale už dlhú dobu funguje istý systém, na ktorý sa všetci rýchlo adaptovali. Sami sú zodpovední za pestovanie surovín, z nich potom varia, stavajú príbytky, chovajú zvieratá a jednoducho majú pod kontrolou všetko, čo zahŕňa nechcený pobyt v Labyrinte.

„Thomasovi odľahlo, že sú s Chuckom sami. Kým sa Chuck prehŕňal medzi hrncami v chladničke, odtiahol od malého plastového stola drevenú stoličku a sadol si. ,Toto je šialené. Ako môže čosi také existovať? Ten, kto nás sem poslal, musí byť veľmi zlý.‘“
Thomas však do vienka okrem zvedavosti dostal aj bojovú povahu a rozhodne sa rozlúštiť túto záhadu. Labyrint je predsa nato, aby ten, čo sa v ňom stratí, v ňom rovnako našiel cestu von. Využijú poznatky, ktoré ostatní získali počas rokov skúmania a okrem toho sa Thomas musí vysporiadať s faktom, že odvtedy, ako prišiel, sa toho veľa zmenilo nielen preňho, ale aj pre tých, čo na pôdu Fleku vstúpili pred ním.

Tak sa dostávame do jedného veľkého kolotoča akcie, napätia a nového sveta. Povedzme si na rovinu – niečo takéto s podobným námetom tu ešte nebolo a počas čítania som žiadny pocit deja vu nemala. Iste, možno vám napadnú už spomínané Hry o život, kde sme rovnako v mladých hlavách tínedžerov, ktorí bojujú buď medzi sebou alebo proti nástrahám technológie, no úprimne – čo iné dnes letí? Aj keď je príbeh už podstatne starší ako 5 rokov, James Dashner sa dopredu vedel naladiť na vlnu young-adult dobrodružnej literatúry a zožal zaručenú slávu, ktorá mu patrila.

„Thomas mal chvíľu pocit, akoby zastal čas. Po hromovom náraze dverí nasledovalo ohlušujúce ticho. Oblohu zakrýval závoj tmy, akoby sa aj slnko bálo nazrieť do Labyrintu. Padol súmrak a gigantické steny vyzerali ako masívne náhrobky na zarastenom cintoríne pre obrov.“
Postavy, ktoré postupne spoznávame sú vďaka autorovmu zmyslu pre detail premyslené a svojské. Nie sú to žiadne priehľadné charaktery, ale výrazné osobnosti, pričom každý si určite nájde svojho obľúbenca. Newt, Minho, Alby či malý Chuck a, samozrejme, ostatní chalani – každý posúva dej dopredu rýchlosťou svetla.

Jediná vec, ktorá dokáže počas čítania iritovať a istým spôsobom rušila aj mňa je spočiatku čudný slovník flekárov a teda i slovenský preklad. Chalani si vytvorili vlastné výrazy, ktoré občas nedávali zmysel a čítanie mierne brzdili, no na druhej strane to bolo zasa niečo nové, originálne. Po chvíli som si zvykla aj ja, i keď šancu by som rada dala i originálu a pozrela by som sa, čo to ten Dashner pôvodne povymýšľal.

Nebojím sa niečo takéto prehlásiť – Labyrint: Útek je geniálny úvod akčnej série o mladých pre mladých. Nechýba mu nič a dosahuje všetky kvality dnešného young-adult románu. Okrem toho obsahuje dobrodružné prvky, niekedy i svojský humor a množstvo napínavých momentov, počas ktorých si budete každú chvíľu hrýzť nechty. Kniha končí v tom správnom momente a to svoje si v nej na 99% nájde každý.

Či sa partia dostane z Labyrintu sa dozviete na tejto adrese.
Za poskytnutie knižky na recenziu ďakujem e-kníhkupectvu Bux.

Moje hodnotenie:

James Dashner - Labyrint: Útek
Vydalo vydavateľstvo Ikar pod značkou YOLi v roku 2015, 352 strán.

2 komentáre :

  1. Labyrint je srdcovka. Nie som veľmi zaťažená na jeho filmové spracovania, no knihy milujem. Je pravda, že z druhého dielu som bola troška sklamaná, no jednotka bola geniálna :). Skvelá recenzia :)!

    OdpovedaťOdstrániť

Páčila sa vám recenzia či článok? Povedzte, čo máte na srdci.
Ďakujem za každý komentár. :)