utorok 31. marca 2015

Malé veľké dielo /Čitateľ z vlaku o 6:27 - J. Didierlaurent/

Sú knižky, ktoré pre ľudí predstavujú umelecké diela, mnohým dajú zmysel života, čítajú ich od rána do večera a odporúčajú tade, kade idú. V rukách ľudí sa nachádzajú aj také, ktoré im vykúzlia úsmev na tvári, majú svoje čestné miesto na poličke a pri jej čítaní sa nedajú rušiť. A nanešťastie sú aj také, ktoré otvárajú oči v tme v rohu poličky naozaj oprávnene, a práve tie je nutné premeniť na niečo z prvých dvoch skupín.
Toto však nie je článok či recenzia, v ktorej vám s poľutovaním oznámim, že nasledujúca kniha patrí do toho tretieho radu. Toto je o skutočne originálnej knihe, ktorá sleduje osud obyčajného tridsaťročného mladíka nadovšetko milujúceho knihy, ktorý však každé ráno dochádza do práce, kde má za úlohu práve ničiť ich.

Mnoho z vás by si nerobilo naprieč svojej najväčšej záľube 12 hodín každého dňa, ale nebolo by isté, či by ste si našli ďalšiu prácu hneď, ktorá by vás aj napĺňala. Preto musí plachý Ardlo Buret (ten, z ktorého sa odmalička vysmievali pre jeho meno Ardlo Buret, ktoré sa jednoduchou prešmyčkou môže zmeniť na hanlivú nadávku (Bulo Retard)) už niekoľko rokov sledovať tváre ľahostajných kolegov, s ktorými trhanie strán a ničenie knižných väzieb nič nerobí a hlavne pozerať sa a nebodaj i ovládať tú strašnú Vec, ktorá je zodpovedná za tisíce knižných smrtí. 

„Vec stála na svojom mieste. Mohutná a hrozivá. Stála priam v srdci prevádzky. Ani po pätnástich rokoch praxe sa ju Ardlo neodhodlal nazvať pravým menom, akoby už sám fakt pomenovania bol dôkazom jej uznania, akýmsi tichým súhlasom s jej existenciou, a to nemohol v žiadnom prípade dopustiť.“

Bojovať počas vojny a vidieť ako vám umierajú priatelia pre Ardla predstavuje to isté. Aby im zorganizoval aspoň zaslúžený pohreb (pardon za morbídny podtón), robí im i ranným cestujúcim malú službu, čo znamená čítanie náhodných zachránených vytrhnutých stránok z Veci. Tak vtedy, keď slnko vychádza vo vlaku o 6:27 obohacuje nielen seba, ale aj prípadných dôchodcov, deti na ceste do školy či aj dospelých, ktorým možno spestrí nasledujúce hodiny strávené v práci.
Na 184 stranách tejto útlej knižky nemožno čakať len príjemný, oddychový príbeh na jeden hlt, pri ktorom sa zasmejete, usmejete, potom ho odložíte a rozčítate ďalší. Autor sem dokázal vtesnať skoro všetky žánre, ktoré spolu svojou kombináciou vyžarovali istú netypickosť a takisto aj radosť. Satirou vedel vytvoriť mnoho originálnych a nečakane vtipných situácii, štipkou romantiky navodiť tú správnu atmosféru. A troškou morbídneho humoru vedel nakaziť aj mňa (viď štvrtý odsek). Jednoducho, odvážne si bral z každého rožku trošku a obdivuhodne mu to vyšlo.

„Keď v to ráno Ardlo kráčal dole alejou, nič nezratúval. Nič, ani vlastné kroky, ani platany, ani parkujúce autá. Prvý raz necítil potrebu zratúvať.“

V knihe hviezdi päť originálnych, svojských a tradičných netradičných postáv, ktoré sú navzájom popretkávané a spojené. Prvá je sám Ardlo – ten, ktorý príbeh poväčšine rozpráva a morí sa v anti-knihomoľskej robote. Ďalšia, ktorú vlastne tvoria dve milé babky, ktoré si náramne užívajú a priam hltajú Ardlove čítanie. Tie vedeli do diela vniesť dušu starého človeka, ich neustále komolenie mien a popritom aj ich zvedavosť. V prostredí Ardlovej práce hrá svoju rolu poetický vrátnik, ktorý sa vyžíva v alexandrínoch (špeciálnych veršoch básne), ktorý čitateľovi ukázal krásu slova. I pracovník, ktorý na svoju prácu pri Veci (alebo presnejšie „vo Veci“) doplatil a to tým, že okrem strán stroj spapal aj jeho nohy. Ak si však domyslíte, načo tento stroj funguje, prídete nato, že z rozdrvených zvyškov nepredaných kníh sa vyrobia ďalšie, ďalšie a ďalšie. A v tomto prípade aj zo zloženia Ardlovho bývalého kolegu, ktorý sa následne rozhodne získať svoje končatiny späť (if you know what I mean). No a posledná ženská postava, ktorú objavíte až v druhej polovici knihy vedela dej svojím prejavom určite oživiť a nikdy neviete, či sa práve ona neskrývala v dave za vami.
Čitateľ z vlaku je skutočne premyslené útle umelecké dielo, ktoré hovorí o ľuďoch, ktorých spájajú knihy a toto posolstvo odovzdáva ďalej. Ak ste knihomoľ, hor sa do čítania, pretože sa nielen s knihou stotožníte, ale i určite zaujme miesto vo vašich prvých dvoch myslených skupinách (viď prvý odstavec). Ak vás Čitateľ zaujal, príďte si ho aspoň vypočuť, pretože naozaj stojí zato.

Nález totožnej knihomoľskej duše, akú máte vy skúste na tejto adrese.
Za knižku ďakujem obchodu Bux.sk.

Moje hodnotenie:

Jean-Paul Didierlaurent: Čitateľ z vlaku o 6:27
Vydalo vydavateľstvo Ikar v roku 2015, 184 strán.

9 komentárov :

  1. Túto knižku ma zaujala už dávnejšie a rozhodne si ju chcem raz prečítať :)
    Pekná recenzia, nádherné fotografie! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. *Táto knižka... :D Zdá sa, že neviem písať.

      Odstrániť
    2. Ďakujem pekne a určite Ti ju odporúčam. :) (a každý sa mýli, koľkokrát som napísala nezmyselné komentáre aj ja)

      Odstrániť
  2. No, nevím, jestli bych to téma překousla. Připomnělo mi to 451 stupňů Fahrenheita. Ale jinak se mi knížka zdá zajímavá a má hezký obal:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To som síce nečítala, ale po prezretí si deju na Wikipédii vôbec neviem posúdiť, či je to podobné alebo odlišné. Kniha však sama o sebe určite zaujímavá je. :)

      Odstrániť
  3. Krásna recenzie a myslím, že by som si knihu prečítala. Zaujala ma tá téma- plachý človek, milovník kníh, ktorý ich musí ničiť, robí radosť druhým čítaním vo vlaku...znie to krásne a určite má knižka, čo ponúknuť. Navnadila si ma na ňu a teraz mi neostáva nič iné, len si ju čoskoro kúpiť :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem pekne, aj mne príde námet skvelý a originálny. Tak to ma veľmi teší 3:).

      Odstrániť

Páčila sa vám recenzia či článok? Povedzte, čo máte na srdci.
Ďakujem za každý komentár. :)