utorok, 30. decembra 2014

Navštívite Papierové mestá? /Papierové mestá - John Green/

Ste fanúšik Johna Greena, hľadáte jemný príbeh ozvláštnený dobrodružstvom a humorom alebo len niečo jednoduché na zahnanie nudy? Ak ste povedali aspoň raz áno, potom čítajte ďalej.
Tentokrát nám Green, kráľ YA literatúry a u mládeže populárny autor naservíroval vcelku iný príbeh a rozhodol sa ulahodiť tým, ktorí už mali smutných a trpkých príbehov dosť. Teraz si pre nás pripravil dobrodružný a po väčšine akciou nabitý znova svojský román

Tu sa stretávame s dvoma protikladmi menom Quentin a Margo. Quentin známy ako Kvéčko (orig. Q) je odjakživa zakríknutý chlapec. Pre dvojicu psychológov však predstavuje slušného a citlivého syna, ktorý adventúry nachádza len v rozprávkovej knihe a v škole patrí medzi čudákov. Margo - úplný opak Kvé chlapca. Pohŕda idylkou univerzity, založenia rodiny – chce žiť naplno. Do dobrodružstva, a niekedy aj nebezpečenstva skáče jedno za druhým a zo všetkého vyviazne bez odrenín,.. teda väčšinou.

Keďže sa protiklady priťahujú, dvojica Kvéčko a Margo úraduje už od ich deviatich rokov, krížených rôznymi situáciami. Avšak potom, ako keby sa ich vesmíry rozdelili. Z Margo sa zrazu stala kráľovná školy s frajerom a kopou kamarátok. Tá ale v hĺbke duše vie, že sa na priateľov hrajú a v jej okolí sa motajú len kvôli popularite. A tak sa jednej noci (!!) rozhodne vytiahnuť odmala zakríknutého a do nej tajne zamilovaného Quentina Jacobsena, ktorý je, chtiac či nechtiac, nútený zúčastniť sa veľkej pomsty zato, že sa rozhodli ísť proti Margo Rothovej-Spiegelmanovej. 

„Urobila iba prvý krok, keď sa celý dom rozžiaril ako vianočný stromček na námestí a rozhučala sa siréna. Uvažoval som, že Margo zanechám napospas osudu, no namiesto toho som iba zhlboka dýchal a sledoval, ako beží k domu. Šmarila rybu cez okno, ale pre blikajúcu sirénu som nepočul rinčanie skla.“
Aj keď sa ráno musia obaja vrátiť do rovnakých koľají, pre Margo to neplatí. Vyparí sa skôr, než by ste povedali jej celé meno. Po nočnej šialenosti sa Kvéčko spamätáva a predpokladá, že je tojedna z jej množstva výprav, počas ktorých príbuzným a priateľom zanechá indície a sa sklamaná, že ju nik nenašiel, vracia domov. Quentin sa tak zo zvedavosti, ale aj z lásky, ktorú k Margo cíti, rozhodne nájsť ju.

Napriek tomu, že sa Papierové mestá (orig. Paper Towns) z dejového hľadiska radia do dobrodružnej literatúry, nájdu sa tu aj detektívne prvky. Totižto kniha by sa dala rozdeliť na tri časti. Prvá – spoznávanie bláznivej Margo a šialené zážitky s ňou. V druhej, ktorá tvorí vyše 65 % knihy sa Quentin a jeho kamoši Radar a Ben zahrajú na detektívov. Ako prví hľadajú indície či akékoľvek známky úmyslov Margo. Na svoje si tak prídu pohodoví čitatelia, ale myslím, že ani tí nedajú dopustiť na úvodné a záverečné „akčáky“.

Ako v každej knihe Greena, aj tu sa autor pohral a doslova vyžíval v detailoch. Tie vložil do charakterov, ale aj nehmotných objektov ako napríklad do mŕtvoly Roberta Joynera, hry Resurrection a... no, zvyšok si musíte nájsť vy. A prečo je tak obľúbený a žiadaný, keď píše také jednoduché príbehy? No, jednoduché len na pohľad. V skutočnosti sú to story s poriadnou dávkou humoru, ale hlavne písané s autorom dobre vžitým do postáv a s naozaj primeraným a adekvátnym jazykom teenagera, ktorý nebol vôbec otravný. Dobrým ťahom je i osobitý a svižný štýl písania, vďaka ktorému budete stránky otáčať aj vtedy, keď si napätím ešte nechty hrýzť nebudete.
„/Odskrutkuje zámky z dverí! Vysaďte dvere zo zárubní!/ Zvyšok popoludnia som si s tým úryvkom lámal hlavu a premýšľal, či Margo náhodou nechcela naznačiť, aby som bol väčší frajer alebo čo.“

Oproti Hviezdam však vidím, že autor by mal radšej zostať pri smutných príbehoch, pretože také mu idú emocionálne najlepšie. Takisto by som do druhej časti knihy, ktorú viacerí čitatelia označujú za nudnú vniesla aspoň momenty akcie či pády pri hľadaní Margo.

Papierové mestá je kniha, pri ktorej s hodnotením budem váhať ešte najbližší polrok. Je to totiž jedinečná kniha napísaná starým dobrým Greenom, ale čím ďalej nad ňou rozmýšľate, tým sa vám odkrýva ďalšie množstvo myšlienok, ktoré chcel autor čitateľovi povedať. Aj keď som od nej očakávala pomerne viac, nepociťujem sklamanie a teším sa na ďalšie knihy tohto pána majstra.

POZOR! Ak chcete, aby vám Greenovky spolu ladili a máte starú verziu so srdcom na obálke, nezúfajte. Sú dostupné dve verzie - jedna v tvrdej väzbe a druhá v mäkkej. Cenovo je lepšia paperbacková verzia.
Za spoznanie tohto dobrodružstva ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Rovnaké môžete zažiť na tejto adrese (a takisto si vybrať prevedenie).

Moje hodnotenie:

John Green: Papierové mestá
Vydala vydavateľská značka YOLi v roku 2014,296 strán.

7 komentárov :

  1. Mne sa Papierové mestá veľmi páčili a tie nudné časti som akosi nepocítila :D pekná recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ani na mňa nejak zle nezapôsobili :-) Vďaka!

      Odstrániť
  2. Presne. Aj ja si myslím, že by mal zostať pri smutných príbehoch :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Papierové mestá mi hrozne pripomínala takú trochu horšiu Alasku, ale Green je Green, takže sa mi celkom páčili.:) Inak pekná recenzia a fotky.:3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tú som ešte nečítala, ale vraj tam podobnosti sú.. čo už :) Ďakujeeeeem :3

      Odstrániť
  4. Mě Papírová města poměrně zklamala. Je pravda, že smutné příběhy jsou Greenovi lépe než dobrodružné, i když tento je svým způsobem také smutný... Každopádně myšlenky jsou v knize opravdu úžasné!

    OdpovedaťOdstrániť

Páčila sa vám recenzia či článok? Povedzte, čo máte na srdci.
Ďakujem za každý komentár. :)