streda 30. apríla 2014

Kedy som spoznala pani knižku aneb Môj knižný život

Už dávnejšie som plánovala tento článok a keďže pre vás chystám aj iné články ako recenzie či súťaže, prišla som s jedným takým len dnes, keď som cestovala vlakom, napadlo mi, že najlepšie by bolo predstaviť vám môj "knižný život" úplne od začiatku, ako vznikol, čím vznikol a prečo vznikol. Dúfam, že sa v ňom nájdete a spoznáte.
***

Začalo to vtedy, keď som sa ešte len učila čítať. Samozrejme, v detstve som už mala možnosť "čítať" (alebo skôr prehmatávať), ale tá pravá kniha s dejom, to bolo až neskôr. Čítať som sa naučila na takých tých magnetických písmenkách na chladničke, nejak som pospájala slovíčka a bolo (samozrejme, s pomocou mamy).

Samotné čítanie ma chytilo až o pár rokov neskôr. Ešte teraz si to pamätám - doma ma zožierala angína a na poličke mi tvrdla kniha o vílach. Tak som ju teda chytila a čítala. A čítala a čítala a čítala. Vtedy ma to chytilo, pretože som ležala v posteli asi tak tri týždne a nemala som čo robiť. Potom som prevetrala celú poličku s knihami a neskôr aj rozšírila. No skôr som ešte chodila do knižnice, tam mali tiež super knihy.

A s týmto sa spája taktiež pani Wilsonová (Jacqueline), na ktorej knihách som vyrastala. Jej knihy sa mi neskutočne páčili, boli primerané môjmu veku a písala veľmi pekne, ľahko, jednoducho a zaujímavo. Medzi moje obľúbené doteraz patria Lola Rose či Cukrová vata. Jej príbehy boli veľmi pekné, aj o živote, ale vo forme pre deti. Jej knihy jednoducho odporúčam všetkým.

Čítanie kníh je teraz veľkou súčasťou môjho života, pretože ma doviedlo k blogovaniu a je to to, čo rada robím a bez neho by som tu určite nebola taká, aká som. Určite mi zlepšil schopnosť vyjadriť sa a zlepšiť sa v písaní a taktiež som spoznala ľudí. Takže čítanie je len dobré a prospeje každému, kto sa doňho zapojí a dá mu šancu.
Melina Souza

Ako znie váš knižný príbeh?

6 komentárov :

  1. Ja ani neviem, kedy som začala tak vážnejšie čítať, ja by som povedala, že som sa s knihou v ruke už narodila :D Teda, pamätám si, že som s maminou chodila do knižnice a požičiavala som si také tie knižky o zvieratkách s veľkými písmenami a tie som si sama pošepky čítavala, neskôr som mala Heidi dievčatko z hôr, to som čítavala zase mame a ona pritom vždy zaspala :D Ale nikdy som knihy nebrala tak vážne, aby som o nich začala blogovať, stránku som mala hlavne kvôli svojim dielam a až potom niekedy som videla knižné blogy a povedala si "dobrý nápad" a vtedy sa moje čítanie rozšírilo za hranice knižnice a čítam oveľa viac :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Krásny príbeh, myslím si, že väčšinou v detstve nás osloví tá knižka. :) teda hlavne tie nádherné ilustrované leporelá a rôzne rozprávky a básničky. :)

      Odstrániť
  2. Pani knižku som spoznala v naozaj útlom veku, keď som ešte ani nevedela čítať, no podľa obrázkov som si pre seba rozprávala príbehy :) a knižný blog som už kedysi dávno pradávno - pred 6 rokmi - mala, ale záujem oň teda nebol. Až pred 2,5 rokmi som si založila ten, čo mám dnes a som spokojná zatiaľ :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Pekný článok :)
    Moja knižná história? Leporelá :3 Tie som milovala a dokonca ich doma ešte stále pár mám. Potom samé knižky o zvieratkách a vážnejšie som sa o knihy začala zaujímať asi v období, keď vyšiel film Voda pre slony. Knihu som si kúpila a odvtedy už to šlo :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Leporelá milujú asi všetci, hlavne v detstve oslovia tie knižky, keď sú ešte tak pekne "obrázkové" a ilustrované. :D :)

      Odstrániť
  4. Já jsem začala číst někdy ve školce, bohužel si toho z dětství moc nepamatuji (vlastně skoro nic). Vím, že jsem ujížděla na Pánovi prstenů a Harrym Potterovi. A hodně jsem chodila do knihovny. Asi před dvěma lety jsem přesedlala z češtiny na angličtinu a od té doby čtu česky jen pokud mají v knihovně něco fakt zajímavého. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Páčila sa vám recenzia či článok? Povedzte, čo máte na srdci.
Ďakujem za každý komentár. :)