nedeľa, 11. júna 2017

Druhá svetová vojna očami 9-ročného Nemca /Chlapec v pásikavom pyžame - J. Boyne/

Príbehov z obdobia druhej svetovej vojny o holokauste je nespočetne veľa – od biografií, rozhovorov po literatúru faktu. Chlapec v pásikavom pyžame však nie je ani jedným z uvedeného, pretože obsahuje vcelku vymyslený príbeh, ktorý nie je zasadený na presné miesto, avšak čas a prostredie druhej svetovej vojny je očividné, a dielo sa tak stáva oveľa silnejším a údernejším.


Niekoľko svetových literárnych ocenení, tisíce čitateľov po celej planéte a iba 174 strán. K Chlapcovi v pásikavom pyžame som si našla cestu až 11 rokov po vydaní, čo úprimne ľutujem. Oči mi otvorila beseda, kedy John Boyne meral dlhú cestu až do Bratislavy, a tam som zistila sama, aký milý, inteligentný a srdcom dobrý človek to je. Po tejto úžasnej skúsenosti som zatúžila prečítať si každú jednu jeho knihu a po Barnabym Brocketovi, ktorého som spoznala ako prvostupniarka, som s náramným nadšením siahla po Chlapcovi.

Útla knižka začína v momente, kedy deväťročný Bruno pristihne slúžku jeho rodiny pri tom, ako mu balí veci. Neskôr sa dozvie, že sa s jeho rodinou sťahujú preč z Berlína, pretože jeho otec, ktorý nosí fantastickú uniformu, dostal od „Fujrera“ špeciálnu úlohu. Čaká ich nové miesto, ktoré Bruno volá „Ašic“. Tam chlapec zistí, že sa ocitol niekde, o čom sa mu ani v tom najčudnejšom sne nemohlo snívať, a onedlho objaví plot, ktorý o niečo neskôr v knihe zohráva veľmi dôležitú úlohu. A o deji už ani muk.

nedeľa, 4. júna 2017

O dievčati, ktoré kreslí ľuďom do duše /Grafitové dievča - M. Varáčková/

Svet nie je ružový a túto skutočnosť nám dáva Mirka Varáčková poznať v každej jej knihe. Inak nie je ani pri Grafitovom dievčati, kde sa opäť pohrala s osudom stredoškoláčky, ktorá si musí sama zarábať na každé sústo jedla. Príbeh tak ťaživý a srdcervúci, avšak možno i reálny – ak vás tieto slová nepresvedčia k jeho prečítaniu, tak možno práve netypická holografická obálka osloví vašu dušu...


Mirka Varáčková je pre mňa osobne jedna z top slovenských spisovateliek. Jej štýl písania a podobná tematika, ktorú do svojich kníh vkladá, mi vždy jednoducho sadne, a tak nikdy neľutujem, že som po knihe siahla. Svoje diela píše ako na bežiacom páse (pýši sa už počtom 12 kníh) a ja ich zas ako na bežiacom páse s radosťou čítam. Odvážim sa povedať i to, že je mojou nádejou na kvalitné knihy v slovenskom jazyku, pretože ako mnohí dávajú šancu radšej zahraničným autorom, pretože sa boja sklamania, tak i ja sa občas nechám „zaliať“ touto vlnou. Keď však vyjde Mirkina kniha, vždy na ňu upriamim svoju pozornosť.

Jednu z mnohých slovenských realít mladých ľudí vykreslila Mirka Varáčková aj v Grafitovom dievčati. Tento príbeh rozpráva Táňa, stredoškoláčka, ktorá si namiesto nákupov, románikov a kávičiek „užíva“ tzv. „najkrajšie roky života“ celkom iným spôsobom. Od svitu do mrku pracuje niekedy i poza školu, aby zarobila na základné potreby nielen pre seba, ale aj pre jej matku. Tá je jej jediná príbuzná, no zrejme nič viac. Jej deň pozostáva z alkoholu, pričom zabudnutie a útočisko bezhlavo hľadá v mužskom objatí, bohužiaľ ignorujúc svoju jedinú dcéru.

„,Budeme pánmi vesmíru,‘ zastrájal sa Britva. ,Vylúpime Európu, Ameriku a všetky kontinenty a nakoniec ukradneme celý vesmír.‘“

Táňa tak musí nakŕmiť dva hladné krky, no niekedy sa však aj s jej kamarátom Britvom musí utiahnuť ku krádežiam. Každý sa ich však zúčastňuje z iného dôvodu – Táňa, aby mala čo do úst a Britva, aby unikol z chorého väzenia jeho „dokonalej“ rodiny, ako sa navonok prezentuje. Dvojica prekračuje hranice zákona, no v jeden deň sa Grafitovému dievčaťu naskytne ponuka, vďaka ktorej jej svitá na lepšie časy. Táňa však neverí, že by to mohlo niečo zmeniť, no nakoniec privolí a sama si začne dláždiť ťažkú cestu života...

streda, 24. mája 2017

Dvere do sveta zvláštneho a nevšedného /Niečo viac - Patrick Ness/

„Niečo viac“ je počin tak špecifický svojou inakosťou, dejom, formou a myšlienkami, že by si ho mal prečítať každý už len z princípu. Je ťažké charakterizovať ho, podať jeho myšlienku či dej čo najpresnejšie, pretože každý z neho porozumie inú podstatu. Ale i tak sa o to pokúsim, pretože by to inak bola veľká škoda.


Nič. Ani obálka, dokonca ani anotácia vás nepripraví na to, čo vás čaká. Najideálnejšie je prejsť cez dvierka obálky (doslova) a nechať sa strácať v každom slove, ktoré niečo znamená. Názov Niečo viac toto dielo presne definuje a zároveň ho robí outsiderom celého knižného trhu, ktorého všetci milujú.

Osamelý svet pod prachom s jediným obyvateľom?
Istý dej však knižka, samozrejme, má. Začína však smrťou hlavného hrdinu – prvá kapitola až zmrazuje – a pokračuje v melancholickom delíriu do niečoho, čo sa podobá realite. Rozprávačom je 16-ročný Seth, ktorý sa po tom, ako ho zhltnú vlny, prebudí na betónovej ceste pri svojom dome, avšak vo svete, ktorý stojí už desiatky rokov bez pohnutia. Tejto realite napomáha aj chýbajúca elektrina, zapchaté potrubia, pokazené potraviny a najmä vrstva prachu, ktorá Setha prenasleduje po celom meste, v ktorom vyrastal. Po otrasení sa však chlapec pokúša zistiť jediné – prečo je v tomto „pekle“ sám a ako sa z neho dostať?

„A potom sa hra, ktorú s ním hrá more, krutá hra s jednoduchými pravidlami – udržať ho pri živote iba natoľko, aby uveril, že sa z toho dostane –, bez varovania končí. Vlna ho zdvihne a hodí na vražedne tvrdé skaly.“

utorok, 9. mája 2017

Staro-nová závislosť: album s nálepkami Fantastické zvery a ich výskyt


Nálepky: zbieram, zbieraš, zbierame...

Už od malička sa so mnou ťahá záľuba zbierať nálepky do rôznych albumov. Či už sú to Simpsonovci, Totally Spies, Shrek, zvieratá, futbalisti či hokejisti, pamätám si tie časy, keď sme v škôlke a v družine behali po škole a vymieňali nálepky ostošesť. Všetky albumy (väčšina nedozbieraných) mám poslušne stále ukryté a raz za čas na ne narazím a nájdem sa, ako nimi celými hodiny listujem. Sú to pre mňa jednoducho veci, ktoré si mnohí odkladáme, a obnovujú mi všetky spomienky na bezstarostné časy a na každý balíček, ktorý mi mamina priniesla z novinového stánku a ja som sa z neho tešila ako malé dieťa (a skutočne som ním aj bola ☺).

Albumy s nálepkami dnes stále existujú, no už ma nelákajú tak, ako predtým. Bolo to asi najmä tou atmosférou, ktorú všetky tie deti aj so mnou tvorili a spolu to bola obrovská zábava a v tom čase možno i dobrodružstvo.

Nedávno sa však moja knihomoľská duša nezaprela a v snahe vlastniť čo najviac drobností k istej knižnej sérii (tu konkrétne k dielu Fantastické zvery a ich výskyt) na mňa zabral marketingový trik predajcov a tomuto šialenstvu som opäť prepadla. Odvtedy neprejde týždeň, aby som si nekúpila aspoň jeden balíček (som však rada, že som do toho „zažratá“ v menšom množstve) a netešila sa z každej novej nálepky v mojom krásnom albume.

Tento článok chápte ako možno návrat do detských čias, ak tie vaše vyzerali podobne ako moje. Berte ho s ľahkosťou, prípadným záujmom a kochajte sa so mnou. A ak náhodou už patríte do klubu vášnivých zberateľov, ozvite sa, čosi povymieňame. Nebojte sa ozvať, ja už som sa týmto článkom strápnila dosť, vy to už horšie mať nebudete.

~


OTÁZKA NA TELO: Obsahuje album niečo (ne)užitočné okrem nejakých (úžasných, ligotavých, zlatých, na teplo reagujúcich, priesvitných) nálepiek? 

Áno. Album sprevádza text, ktorý stručne charakterizuje dej celého diela (ktorý, povedzme si na rovinu, nik nečíta)... !!!!! Ale okrem toho obsahuje rozkladacie strany a ak ho prevrátite v strede, dostanete klasický album o Harry Potterovi s rovnako tvrdou obálkou, ktorý obsahuje nálepky (fakt-že-stručne) charakterizujúce všetkých 7 častí (lepší je ten o Zveroch, preto ho mám stále prevrátený tak).

nedeľa, 30. apríla 2017

Milý Simon, asi sa roztopím... /Simon vs. the Homo Sapiens Agenda - B. Albertalli/

Simon a Blue si píšu maily, jeden som sa rozhodla napísať aj ja.


OD: zetthereviewer@gmail.com
PRE: hourtohour.notetonote@gmail.com
DÁTUM: 30.4.2017
PREDMET: awww

Milý Simon,
ďakujem Ti zato, že si mi dovolil nahliadnuť do tvojej hlavy a prečítať si kúsok z tvojho života. Už od prvých riadkov som postrehla, že si obyčajný americký stredoškolák, ktorý má tajomstvá, rád sa zatvára do izby a hodiny počúva hudbu či lipne na Oreu a sociálnej sieti Tumblr. V knihe si prechádzaš najťažším obdobím tínedžera – strednou, no nielen tým. Viackrát je spomenutý proces „coming out“, kedy ľudia s homosexuálnou alebo bisexuálnou orientáciou konečne prijmú, kým skutočne sú a svoju orientáciu odhalia a rodine a priateľom a práve tento problém ťa toľko zožiera a kiežby si bol jediný. Rovnako na tom je aj Blue, chalan, tvoja spriaznená duša, ktorú si spoznal vďaka básni na školskej stránke Tumblru, ktorá na teba zapôsobila. Správne hovorím?

Odvtedy si píšete pod prezývkami, chodíte do rovnakej školy, no na chodbách sa obchádzate, pretože nepoznáte svoje identity. No i napriek tomu dennodenne vediete zaujímavé, duchaplné, humorné a milé rozhovory. Ako každého človeka, i mňa bavilo čítať cudzie maily, no taktiež som mala možnosť porozumieť vám obom a zistiť, aké úžasné a farebné osobnosti ste, hoc patríte len do fiktívneho sveta.

‘But I’m tired of coming out. All I ever do is come out. I try not to change, but I keep changing, in all these tiny ways. I get a girlfriend. I have a beer. And every freaking time, I have to reintroduce myself to the universe all over again.‘