utorok, 10. januára 2017

O osude mladej židovky počas druhej svetovej /Denník Anny Frankovej/

Z obdobia 2. svetovej vojny existuje mnoho dôkazov v podobe kníh. Dôkazy o tragédiách, koncentračných táboroch a iných zverstvách sú uchované vo výpovediach, románoch a životopisoch. Príkladom je jedno z najznámejších diel s názvom Denník Anny Frankovej, o trinásťročnej židovke, ktorá sa s rodinou a známymi vyše dva roky ukrývala v skrytej miestnosti továrne.


Na rozdiel od ostatných si však drží jedinečnú a autentickú denníkovú podobu z pohľadu zmäteného mladého dievčaťa, ktoré si vo svete hľadá miesto, snaží sa zistiť zmysel všetkého, no náhle je z tohto deja vytrhnutá kvôli vojnovým a politickým okolnostiam a je odsudzovaná za jej pôvod a  náboženstvo.

Anna Franková sa narodila v Nemecku, no v jej štyroch rokoch sa Frankovci odsťahovali do Amsterdamu, lebo sa v ich rodnej krajine už necítili bezpečne. Nemecká armáda však o sedem rokov vtrhla do Holandska a i tam začali platiť rasové zákony. Židia museli v spoločnosti na oblečení nosiť viditeľne prišité židovské hviezdy, mali určený čas, ktorý mohli tráviť mimo domova ba dokonca dokedy mohli sedieť na záhradách na svojich pozemkoch, a čo sa výrazne týkalo sestier Frankových, museli oddelene študovať na židovských školách.

Od prvého momentu, kedy Anna denník dostala na jej 13. narodeniny, si tak doň zapisuje všetko, pretože hoci je vďaka svojej priateľskej láskavej duši v škole medzi spolužiakmi obľúbená, v skutočnosti pravú priateľku ešte nemala. Samozrejme, na začiatok sa slušne predstaví, hovorí o svojej rodine a škole. Postupne sa však svojej „priateľke“ Kitty stále viac a viac otvára – píše jej svoje myšlienky, veci, čo ju trápia a sny i túžby. Jej staršia sestra Margot zrazu dostane predvolanie do pracovného tábora, ktoré je skôr predvolaním na smrť (keďže bola židovského pôvodu). Ak sa do 10 dní na vlakovej stanici nenahlási, rodina Frankovcov bude zatknutá.

sobota, 7. januára 2017

Knižky spod vianočného stromčeka (2016)

Milí čitatelia,

v druhom článku v 2017-tke vám chcem zaželať šťastný nový rok plný šťastia, zdravia, úspechov a úžasných kníh. Vám, ktorí blogujete, prajem, aby vám to šlo aj naďalej, aby vás neprestalo baviť to, čo robíte a aby ste našli svojim sledovateľom odporučili nie len skvelé novinky, ale aj čarovné tituly, na ktoré sa rokmi zabudlo. A vám, čitateľom, želám veľa času na čítanie a opäť množstvo dobrých kníh, ku ktorým sa vrátite aj počas ďalších rokov.

Ak sa spätne obzriem na rok 2016, po stránke blogu toho nemôžem veľa prehodnocovať. Prešiel si dlhou pauzou a až po lete sa tu začali objavovať články. Za tú dobu som sa sústreďovala na iné veci, no stále som cítila potrebu vrátiť sa k blogovaniu a najmä knihám. Mnoho vecí som si premyslela a stihla pozmeniť dizajn na čistejší a prehľadnejší, ktorý sa mi teraz páči viac. Samozrejme, zmenami si prešlo aj niekoľko detailov stránky, no stále som to ja. :)

Moja knižná výzva skončila na čísle 30, čo je počas mojej "kariéry" vcelku najslabšie, a teda niet ani z čoho vyberať, čo by som vám odporučila ako nejaké najlepšie tituly roka. To ma hádam ale i "nakoplo" a začala som si opatrnejšie vyberať, čo čítam. Ku koncu roka som nielen začala čítať viac, ale doslova zhltla aj moju prvú riadnu klasiku - Veľkého Gatsbyho, ktorý bol jednoducho skvelý, rovnako ako aj jeho filmová adaptácia. Súhlasíte? :)

Dnes je to už prvý týždeň v roku a teším sa, že blog sa opäť rozbieha. Zároveň sa povzbudzujem porekadlom Ako na nový rok, tak po celý rok a dúfam, že v mojom prípade bude platiť a naďalej budem písať s chuťou a radosťou. Pripravujem nielen recenzie na tituly rôznych žánrov od dobrodružstva, sladkej lásky či historických denníkov a zároveň mám v hlave zopár námetov na niekoľko ďalších mojich pár výlevov či myšlienkových článkov (deň pred Silvestrom som obhajovala post knihomoľa v smartfónovej spoločnosti). 

A ak hovoríme o knižnej výzve na tento rok, chcela by som zvládnuť 35 kníh, teda o 5 viac, než som prečítala v roku 2016. Okrem toho mám i pár osobných predsavzatí, jedno z nich je, že okrem intenzívneho blogovania sa chcem konečne po rokoch vrátiť k písaniu mojej vlastnej tvorby. Uvidíme!

Rada by som vám však aj ukázala moje knižné darčeky, ktoré som si našla pod stromčekom a dozvedela sa od vás odporúčania a dojmy, ak ste niektoré kúsky čítali. Hor sa teda do toho!

***

nedeľa, 1. januára 2017

5x Recenzia

Všetkým vám želám šťastný nový rok plný zdravia, šťastia, úspechov, lásky a hlavne skvelých kníh! Keďže jedno z mojich predsavzatí je dopísať všetky recenzie neprečítaných kníh a začať rok „s čistým štítom“, rozhodla som sa na začiatok splniť si aspoň niečo a trochu si to uľahčiť (pretože napísať niekoľko celých recenzií za takú krátku dobu nie je u mňa celkom možné *nervózny smiech*) a v tomto príspevku tak nájdete 5 mini-recenzií na niekoľko kníh, ktoré akosi ostali pozabudnuté. Nakoniec sú však tu!

Všetky skvelé miesta
Na začiatok by som povedala, že Všetky skvelé miesta sú melancholický, o vtipy okradnutý Green. Námet je, samozrejme, originálny – ide o dvojicu tínedžerov, ktorí majú podobné psychické rozpoloženie a aj keď sa spočiatku veľmi nemusia, nakoniec si k sebe nájdu cestu a zažívajú niekoľko dobrodružstiev, kedy sa sami sebe navzájom otvárajú. Aj keď je však dej mierne nezáživný, prirovnanie ku Greenovi platí najmä pri skvelo a uvážene tvorených postavách, ktoré majú zložité charaktery a minulosť. Vedľajšie postavy sa týmto opisom pýšiť nemôžu, no i tak majú svoje kvality. Jennifer Nivenová ako Green do svojho diela pridala i nespočetné množstvo metafor, vyjadrených všade, kam sa pozriete, a ktoré pochopíte až po dočítaní. Takto vznikol unikátny, srdcervúci príbeh, ktorý vám síce nedodá zmysel života, ale pohladí dušu a určite zaujme. Len mu treba dať šancu a presvedčiť sa na vlastnej koži.  

Valentina
Knižka s perfektnou obálkou, ktorú som objavila v zľave na BookDepository sľubovala dystopický príbeh o arogantnej štrnásťročnej princeznej, ktorá žila v Citadele na jednom z mála bezpečných ostrovov sveta. Okolie totiž obklopovali tzv. zlé pôdy (angl. badlands), v ktorých vládli nepokoj, hlad a smrť. Valentina je však skutočne štrnásťročné dievča so všetkým, čo k tomuto dievčenskému veku patrí. Kniha tak obsahuje mnoho nečakaných, miestami zbytočných scén a častí plných jej psychických výkyvov a neusporiadaných myšlienkových pochodov. Okrem toho sa prvú polovicu knihy správa ako ozajstná princezná s jej rozkazmi, rečou a celkovo správaním. Knižka sa ale číta dobre a ak sa týmito „pubertálnosťami“ prehryziete, natrafíte aj na vtipné momenty a vety s naozaj zmyselnou myšlienkou. A keď sa Valentina so svojimi priateľmi vydá zistiť, čo za nebezpečenstvo to leží na zlých pôdach, dej naberie dynamickosť, zaujímavejšie zážitky a znesiteľnejšie dialógy. Treba však prizerať nato, že knižka je písaná priemerne pre trinásťročného školáka, a teda i jazyk je zjednodušený a prostredie miernejšie oproti realite. Kniha však má správnu dávku akcie a ku koncu i ľudskosti (!) a ukazuje vývoj človeka počas jeho najzložitejšieho obdobia v živote so zopár bonusmi. 

piatok, 30. decembra 2016

Súboj dnešnej doby: kniha nepatrí do spoločnosti

Ahojte, milí moji čitatelia!

Rada by som sa vám tu dnes vyspovedala ohľadom jedného javu postavenia knihomoľ VS. spoločnosť, ktorý som v poslednej dobe spozorovala. Samozrejme, nečakám od vás, že sa s tým hneď stotožníte, ide len o môj postreh, ktorý ma veľmi nepotešil, skôr rozhorčil a prinútil ma zamyslieť sa nad touto rýchlou a podľa mňa omylnou dobou, v ktorej žijeme. Možno sa len zbytočne rozčuľujem, no takto to ozaj vidím ja. Ak však k tomu máte čo povedať alebo máte podobné crazy zážitky, budem rada, ak sa vyrozprávate v komentároch. :)

Dobrodružné čakanie v rade na obed
Viaže sa k tomu jeden môj príbeh zo školského prostredia, kam dennodenne chodím na obedy (no nezaručujem, že vyzerajú ako substancia určená ľudskému druhu na konzumáciu alebo že ich vždy aj dokážem do seba dostať bez menšej ujmy na zdraví, veď viete – ale to je už iný príbeh) a väčšinou 5 dní z 5 musím vyčkávať v rade niekedy dlhšej ako 15 metrov. V rade nie však plnej kultivovaných ľudí, ale malých deciek, ktoré sa zvyčajne:

a) hrajú nejakú primitívnu hru na mobile (a vykrikujú, na akom leveli „už“ sú)
b) strkajú
c) predbiehajú 
d) tlačia 
e) a mňa (s mojou malou výškou) utláčajú k zemi a navodzujú mi klaustrofobické pocity (ešte že tú klaustrofóbiu nemám)

Ak momentálne nie som v spoločnosti mojich normálnejších spolužiakov, tak mi ostáva už len jedine sledovať hráčov s ich dobrodružnými a záživnými mobilnými hrami, brániť sa proti tlačeniciam a v poslednom rade, čo mne často pripadá najideálnejšie – vytiahnuť knihu alebo čítačku a využiť týchto pár desiatok minút užitočne.

utorok, 27. decembra 2016

Nôž, ktorý zasiahol do ich šedých životov /Obete noci - A. Krištofíková/

Kombinácia detektívnych prvkov a ženského románu napísaného slovenskou autorkou nikdy neomrzí, hlavne ak je napísaná kvalitne. Všetky tieto prvky obsahuje kniha Obete noci od Adriany Krištofíkovej, ktorá nenútene rieši a predkladá časté slovenské reality, ktoré najprv možno vyznejú netypicky, no pravdou je, že ich zažíva veľa ľudí okolo nás, hoc o tom ani nevieme.
Autorka začína dej prekvapivým výjavom – prvá kapitola ukazuje uhol Evy – mamičky, ktorej predtým nič nechýbalo – mala ideálnu prácu, mnoho voľného času a milú dcérku, no nešťastné manželstvo, slepé túžby po úspechoch a jedna pôžička za druhou, ju dostihli. Namiesto malej rodinnej drámy sa za oknami paneláku odohrala tragédia a jedinými svedkami spoza záclon boli susedia Jakub a Mirka, ktorí sami majú už starostí dosť. Jakub je (bez)nádejný spisovateľ na voľnej nohe, ktorý občas dostane zaplatené za pár článkov a všetky výdavky ťahá Mirka – učiteľka na prvom stupni.

Život Evy, ktorý doposiaľ nikam neviedol a radosť doň prinášal azda jej malý syn tak narušila nečakaná udalosť a postupne odhalila črepiny minulosti. Čo sa skrýva za úmyslami zločinca, ktorý tú strašnú vec spáchal a čo má s tým dvojica, ktorej bolo hádam i súdené byť jedinými divákmi?