sobota, 4. novembra 2017

Geniálny únos a 6 tínedžerov /Vrania šestka - Leigh Bardugo/

YA Fantasy som už takpovediac vzdala kvôli opakujúcim sa dejovým líniám, ktoré po čase stratili originalitu a ja zasa záujem o ne. Pri Vranej šestke, ktorú však prekladala (pre mňa veľká) knižná blogerka Luu, som spravila výnimku a so zvedavosťou sa do knihy rozhodla pustiť. Tento takmer 500-stranový paperback mi však zo začiatku dal zabrať, no po prečítaní vo mne vyvolal pozitívnu knižnú opicu a pocit, že to ale ozaj stálo zato.

Fantasy zo špinavých ulíc nebezpečného mesta
Ak ste čítali sériu Griša (The Grisha angl.), prostredie, ktoré autorka Leigh Bardugo vykreslila i vo Vranej šestke, vám určite bude známe. Špinavý Ketterdam (pripomínajúc mesto Amsterdam) s náznakmi 18. storočia je plný rôznych ľudí v rôznych spoločenských vrstvách. Práve šestka vyvrheľov, ktorí sa striedajú v rozprávaní príbehu, patrí medzi spodinu tohto sveta a každý sa so svojou búrlivou minulosťou vyrovnáva po svojom.
Všetky cesty však vedú ku Kazovi – len k 17-ročnému prefíkanému zlodejovi a vodcovi Zberby, ktorého sa každý bojí a aj by sa mal. Svoje meno si vybudoval z prachu ulice vlastnými rukami, a po známych úspechoch v biznise a lúpežiach sa k nemu dostáva neobyčajná ponuka – za cenu obrovského bohatstva sa má vlámať na Ľadový dvor, obrovskú pevnosť a sídlo Fjerdanskej šľachty. Odtiaľ uniesť veľkého vedca, ktorý má v rukách zbraň veľmi nebezpečnú pre celý svet. Kaz, známy svojou prefíkanosťou a možno i nezdravou odhodlanosťou, túto ponuku, samozrejme, prijme. Zavolá si však svojich piatich kamošov a spolu sa vydajú na Ľadový dvor. Nie je to však vôbec také jednoduché...

„Hráč, trestanec, spurný syn, stratená griša, Sulijka, ktorý sa stala vrahyňou, chlapec zo Suda, z ktorého sa stalo niečo horšie.“

Úvod do tohto sveta s jeho intrigami a každodennosti bol síce veľmi prospešný, no mne ako čitateľovi, ktorý sa k tomuto žánru vrátil po dlhšej dobe, by možno prospeli aj rozsiahlejšie opisy a informácie, ktoré by som snáď našla skôr v sérií Griše, ktorú autorka napísala pred Vraňou šestkou a to isté odporúčam aj Vám, ak ste rovnaký prípad.


nedeľa, 15. októbra 2017

Knižné prírastky • September 2017

Nič nie je lepšie, ako keď vám príde domov voňavá knižka a vy pocítite jej šuchotavý papier a neopísateľnú vôňu, však? Práve táto skutočnosť bola často jediným spestrením mojich nudných, stereotypných, učenia-plných večerov, ktoré sa začali diať od začiatku školy. Utrpelo ňou aj čítanie, ktoré sa radikálne obmedzilo často na zopár kapitol pred spaním, čo mi je ľúto, no po dúfajme rozumnom rozdelení času sa to snáď zmení.

Naopak mám však motiváciu a to niekoľko skvelých kníh-recenzných výtlačkov, ktoré ma čakajú na poličke a neviem si vybrať, do ktorého sa pustím skôr. Práve tie a aj ďalšie vám tu dnes predstavím a snáď inšpirujem vás i seba.


Ani neviem ako, no nazbieralo sa mi krásnych 10 prírastkov

~

nedeľa, 24. septembra 2017

Čo ste doteraz o stromoch a zvieratách ani netušili /Tajný život stromov, Duševný život zvierat - P. Wohlleben/

Peter Wohlleben je lesník z Nemecka a zároveň autor diel Tajný život stromov a Duševný život zvierat, ktoré vyšli aj v slovenčine. Svoje profesionálne skúsenosti, ktoré v práci časom nadobudol, nevyužíva na produkciu a lesný trh, ale naopak bojuje za záchranu pralesov a tieto organizmy často berie ako rovnocenné. Čarovné, neuveriteľné fakty, ktoré doteraz ostali skryté, odhaľuje vo svojich publikáciách a prekvapuje tak či už svojich kolegov lesníkov alebo obyčajných smrteľníkov, ktorých len zaujal názov.


Tajný život stromov
Obálka sľubuje odpovede na otázky: čo stromy cítia? Ako komunikujú? Vo vnútri je toho však ešte viac. Autor sa venuje mnohým témam, ktoré prevádza do nášho ľudského sveta a hľadá podobnosti, vďaka ktorým čitateľ textu lepšie porozumie a zžije sa s ním. Téma za témou sa tak objavia rodinné vzťahy druhov stromov, priateľstvá, emócie, spojenia, inštinkty či deje, ktoré nasledujú po obyčajnom odlomení konára a ovplyvnia tak celý život jednotlivého stromu.

„Či v stromoch možno vidieť základ inteligencie, pamäti a emócií, o tom väčšina rastlinných bádateľov pochybuje. Rozčuľuje ich prenos vedeckých zistení na paralelnú situáciu u zvierat a v konečnom dôsledku hrozba, že sa zotrú hranice medzi rastlinnou a živočíšnou ríšou. No a? Čo by na tom bolo zlé? Azda majú pomalé tvory automaticky nižšiu hodnotu ako rýchle? Zavše sa ma zmocní podozrenie, že by sme brali väčší ohľad na stromy a iné rastliny, keby vedci s určitosťou vedeli, ako blízko majú k zvieratám.“

Tajný život stromov nie je čítanie na každý deň. Je to kniha, na ktorú sa musíte priamo sústrediť, akoby ste vstrebávali poznámky z biológie, no tentokrát zaujímavejšie. V niektorých úsekoch sa autor z dôvodov jeho samotnej fascinácie v téme až stráca a rozvíja ju veľmi dlho, no stále sa jej venuje štýlom ľahkým a jasným. Uvádza situácie domáckou rečou, prísloviami či porekadlami, až to niekedy znie ako rozprávka, hoc je to stále literatúra faktu. Odkrýva fascinujúci a pútavý svet plný úžasu, neuveriteľných detailov a prírodných procesov, ktoré Vás budú ohromovať a udivovať.


Pre mňa bolo čítanie trochu zdĺhavejšie, keďže bol text knihy príliš jednoliaty bez akýchkoľvek obrázkov či podnadpisov, čo teda trochu sťažovalo čítanie. Tiež sa autor niekedy až príliš opakoval a spomínal to, čomu sa už dostatočne venoval, no i tak to zvládol na jednotku, keďže jeho kľúčová profesia je niečo úplne iné.

streda, 6. septembra 2017

Svet ako od Orwella /Na rozhraní dvoch svetov - Michal Škombár/

Už len názov „Na rozhraní dvoch svetov“ navádza potenciálneho čitateľa k žánru sci-fi či myšlienky dokonalej budúcnosti, čo v diele skutočne nechýba. Michal Škombár preniesol svoje geniálne myšlienky na papier a v tejto drobnej knihe stvoril originálny a zaujímavý svet s atypickým systémom. Pri čítaní nešlo všetko podľa mojich predstáv, ale... nie je práve to na knihách to čarovné, a vďaka tomu máme možnosť vždy vyskúšať niečo z iného súdku?


Michal Škombár – kedysi začiatočník, dnes už skúsený autor v žánri akcie, pričom u mňa v tomto žánri určite v slovenskom popredí. Jeho dilógia o Mikeovi Hanssonovi alias Georgeovi Pierceovi jednoznačne zožala úspech a obdiv. Aj keď to nie je môj žáner, Michal ma presvedčil, že so správnou dávkou humoru, akcie, napätia a spisovateľského talentu to ide raz-dva. Hoc bola Druhá šanca jeho debut, pri druhom dieli bol vidieť obrovský pokrok, čo potvrdilo, že Michal Škombár ozaj je súci na kariéru spisovateľa, najmä, ak ho to baví.

 Už na prvej strane nás autor uvádza do života Williama – typického obyvateľa spomínaného sveta, ktorého práca spočíva v balení potravín. Žije v krajine, kde spánok netreba, obezita neexistuje a všetci sú sociálne i finančne zabezpečení. Každému, kto dovŕši 20 rokov, vpichnú do tela látku nesmrteľnosti, no keď raz večer Will zbadá v krčme skutočného starca, nie je mu všetko jedno. Je však v ohrození a čosi Williamovi navráva, aby sa zaňho postavil. No vtedy ešte netuší, kam mu toto náhle rozhodnutie otvorí dvierka a sled akých udalostí to odštartuje...

streda, 23. augusta 2017

7 dôvodov, prečo nechodím do knižnice a nehanbím sa za to

K obľúbeným článkom s názvami „Čo knižnica dala“ alebo „Čo som si doniesla z knižnice“ prechovávam obrovský obdiv, pretože často obsahujú fotky kôp skladajúcich sa niekedy až z 10 kníh, čo mi príde ako niečo obrovské. Na mojom blogu sa však doteraz neobjavili ani raz a som si istá, že neobjavia ani v blízkej dobe. Dôvod je taký, že v knižnici som si knihu naposledy požičala pred viac ako PIATIMI rokmi.

Ako celkom lokálne známy knihomoľ mi často noví známi hovoria: „Ty rada čítaš, isto musíš často chodiť do knižnice!“ No zatiaľ, čo by väčšina knihomoľov horlivo prikývla, u mňa je to zase rázne NIE, častokrát s úsmevom a chechotom nad tou iróniou. Mám však na to niekoľko logických (a možno aj nelogických) dôvodov, ktorým dúfam porozumiete alebo len pokrútite hlavou, že takíto jedinci vôbec existujú. Dúfam, že sa však najmä z blogerskej komunity nájde zopár hláv, ktorým akoby som z duše hovorila a v niektorých z týchto dôvodov sa nájdu.



1. Som pomalý čitateľ s mastnými pokutami
S tým súvisí i malá trauma z detstva. Ako drobec som, samozrejme, brázdila uličkami knižnice, práve polička s Jacqueline Wilsonovou ma priviedla k ozajstnému čítaniu. Nikdy som však nebola najrýchlejší a zasa ani najčestnejší čitateľ široko-ďaleko, a preto sa mi raz za čas (ehm, každý druhýkrát) podarilo prešvihnúť dobu výpožičky. Čas na čítanie sa pohyboval od 2 týždňov po mesiac a to pre mňa znamenalo určitý vyvíjaný tlak a istú zodpovednosť! Potom nasledovalo nervózne obšmietanie pred stolom pani knihovníčky, ktorá ma zvykla počastovať nepekným pohľadom. No a suma pokuty, hoc to nebolo nikdy nič hrozné, ma vždy vedela vtedy poriadne vystrašiť.


2. Tety knihovníčky
Všetci sme len ľudia, no viem si predstaviť, že pani knihovníčky sú špeciálne bytosti, od ktorých človek ako ja, nikdy nevie, čo čakať. Možno zveličujem, veď u nás v škole v knižnici je jedna, ktorú všetky deti milujú (o tom neskôr). S touto vekovou skupinou však nemám také socializačné schopnosti a skúsenosti a nie vždy to ide najľahšie.
Viem však, že tety knihovníčky sú jadrom knižníc a bez ich pomoci a ochoty by to nikdy nebolo ono, a keďže mi náplň tohto zamestnania nie je až tak známa, neostáva mi nič iné ako sa len ukloniť ich práci a pokračovať ďalej.


3. Škvrna sem, ohnutá strana tam, smutný pohľad tu
Do knižníc chodia rôzni ľudia (a nie všetci si musia knihu vážiť) a zanechávajú po sebe riadnu spúšť, ktorú si neskôr psychicky „zlízneme“ my, čitatelia srdcom a dušou. Ohnutý roh strany slúžiaci ako záložka, fľaky od pitia či jedla a nebodaj ručne dopísané poznámky. Pri detských knihách, s ktorými som sa počas svojho „najplodnejšieho“ obdobia v knižnici (hh) stretávala najčastejšie, to bolo ešte horšie. Jednoducho „ew“.